nedeľa, 21 apríla, 2024

Tri štvrtiny miest sú dnes transparentnejšie ako pred štyrmi rokmi

Najčítanejšie

Transparency International Slovensko |MM|   Verejná kontrola je v roku 2022 najľahšia v Partizánskom, najviac prekážok kladie aktívnym občanom Nová Dubnica.

V poradí šiesty rebríček transparentnosti miest, ktorý už od roku 2010 zverejňuje Transparency International Slovensko, priniesol dosiaľ najlepšie výsledky v histórií meraní. Zlepšiť aspoň nepatrne sa v priebehu volebného obdobia dokázalo 74 zo stovky najväčších mestských samospráv. Ich priemerné skóre presiahlo 63%, čo je oproti roku 2018 nárast o 6 percentuálnych bodov. Mestá v otvorenosti stále zaostávajú za župami, ktoré v májovom meraní dosiahli v priemere skóre 69%.

Rebríček transparentnosti nemeria úroveň služieb, efektívnosť hospodárenia ani korupciu. Čím otvorenejšia je ale samospráva voči verejnej kontrole, tým ľahšie sa v nej dokážu obyvatelia na veciach verejných podieľať a upozorňovať aj na prípadné nedostatky a zlyhania. Kvalitu práce našich zástupcov v samosprávach dokážeme posúdiť len vtedy, ak sa kľúčové rozhodnutia nerobia skryté za dverami nedostupných kancelárií, ale pred očami verejnosti.

Kým pred štyrmi rokmi získali najvyšší rating transparentnosti A+ len dve mestá, aktuálne je ich už päť. Najväčšiu mieru transparentnosti obyvateľom v roku 2022 poskytuje Partizánske so skóre takmer 88%, nasleduje ostatný víťaz rebríčka Vranov nad Topľou s vyše 86%Stará Turá s takmer 84%. Najvyšší rating ešte získali Prievidza (83%) a Rožňava (81%).

Čelo rebríčka tak obsadili prevažne menšie samosprávy, Stará Turá s 8,5-tisíc obyvateľmi patrí vôbec k najmenším vo výbere. Toto mesto sa dostalo aj medzi trojicu skokanov rebríčka, keď si polepšilo o 72 pozícií a takmer 33 percentuálnych bodov. Z hľadiska umiestnenia zaznamenal najväčší vzostup Šamorín (z 96. na 17. pozíciu), skóre si najviac vylepšilo Humenné (z necelých 32% na takmer 67%).

Krajské mestá s výhodou väčších rozpočtov a viac zamestnancov sa umiestnili od 6. Banskej Bystrice až po Prešov v úvode štvrtej desiatky.

Ako mesto najmenej otvorené voči verejnej kontrole možno v súčasnosti označiť Novú Dubnicu so skóre 35%. Medzi najslabšími obstála až v 8 z 11 posudzovaných oblastí.

Celkovo bodovali samosprávy najlepšie v kategóriách Územné plánovanie a stavebný úrad, Prístup k informáciám a Rozpočet a zmluvy, pri ktorých získali v priemere cez 75% možných bodov. Váha jednotlivých kategórií v rebríčku je však značne rozdielna (viď tabuľka).

V praxi to znamená napríklad to, že až 9 z 10 miest zverejňuje v istej forme na svojom webe oznámenia či rozhodnutia v stavebnom a územnom konaní, 8 z 10 zverejňuje vopred materiály na rokovania zastupiteľstiev a 9 z 10 samospráv sa snaží svoj rozpočet opísať obyvateľom zrozumiteľným jazykom.

Najslabšie výsledky dosiahli mestá v oblastiach Etika a konflikt záujmov, Dotácie a granty (po 41%) a Predaj a prenájom majetku (38%). Negatívnymi príkladmi z týchto oblastí sú nedôsledné zverejňovanie majetkových priznaní poslancov (vlaňajšie malo v septembri 2022 zverejnených len 37% miest), absencia špecifických kritérií pre prideľovanie dotácií na kultúru či šport (až v 56% miest) či  chýbajúce sekcie o výsledkoch súťaží na predaj a prenájom majetku (našli sme v tretine miest).

 

Potešiteľné je, že zlepšenie sme v priemere namerali až pri 75 zo 103 medziročne porovnateľných indikátorov. Tých bolo v aktuálnej edícii celkovo 109.

Vyzdvihnúť možno viacero ukazovateľov naprieč všetkými oblasťami verejnej kontroly. Počas pandémie opäť citeľne stúpol počet miest uverejňujúcich video alebo zvukové záznamy z rokovaní mestských poslancov. Aktuálne sme ich nenašli už len v prípade 11 zo 100 najväčších miest. V roku 2018 ich ešte bolo 28. Vzrástol aj počet samospráv využívajúcich nástroje participatívneho rozpočtovania, keď obyvatelia sami rozhodujú o využití časti mestských peňazí na komunitné projekty. Aktuálne je v stovke miest takých už 39. Etický kódex volených predstaviteľov už má prijatých 57% hodnotených samospráv, kým naposledy to bolo len 38%.

Rebríček identifikuje aj problematické oblasti. Cez výberové konania mestá stále prijímajú menej ako 60% referentov a zhruba 85% vedúcich zamestnancov.  Výšku odmien poslancov prehľadne a pravidelne nezverejňujú vyše dve tretiny samospráv. Rokovania komisií zastupiteľstiev sú automaticky otvorené aj pre verejnosť iba v polovici miest. Výraznejšie sa ešte neujalo ani ohlasovanie nekalých praktík zamestnancami radníc, od roku 2019 zaznamenali aspoň jeden podnet iba v 12 z nich.

Podobne ako pri župách sme do hodnotenia miest zahrnuli aj novú otázku na otvorené dáta. Aspoň minimum datasetov v štandardoch umožňujúcich vytváranie vizualizácií či aplikácií zverejňovalo 51 zo 100 miest. Ďalej sú v tomto ohľade veľké mestá, najmä Bratislava, Košice, Prešov a Trnava.

Pri zostavovaní rebríčku sme vychádzali z piatich rôznych zdrojov od webov miest, cez dotazník zaslaný úradom, radničné médiá, informácie z portálov ÚVO či EKS až po otázky bežných občanov. Negatívne dopadol predovšetkým náš test mestských organizácií. Vybrané zariadenia sociálnych služieb či kultúrne organizácie sme cez infožiadosť spolupracovníka požiadali o jednoduchú informáciu o nákladoch na upratovacie služby. Až 54% z nich vôbec neodpovedalo, čím porušili zákon.

Meranie transparentnosti samospráv považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá zužuje priestor pre nekalé praktiky. V žiadnom prípade sa však horšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za korupčnú, a naopak. Podrobné výsledky hodnotenia, vrátane analytických funkcií, nájdete na portáli http://samosprava.transparency.sk.

Príloha:  Mestá 2022_TIS_výsledky

Podobné články

1 komentár

Najnovšie články