Do mája roku 2018 bola povinnosť zabezpečiť schodnosť chodníkov pred nehnuteľnosťami uložená vlastníkom nehnuteľností a nie vlastníkom alebo správcom chodníkov. Túto anomáliu príliš dlho protiústavne zasahujúcu do práv občanov resp. občanom ukladajúcu povinnosť starať sa o cudzí majetok bezodkladne, bezodplatne a na vlastné náklady a dokonca niesť aj právnu zodpovednosť za prípadnú ujmu spôsobenú na mestských chodníkoch, zrušili poslanci NR SR 14.03.2018, kedy prijali nový zákon o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Práve táto zákonná norma priniesla zmenu v povinnostiach čistiť chodníky.
„O chodníky sa po novom budú starať ich vlastníci, alebo správcovia. Rozhodli sme sa pre túto zmenu, pretože terajší stav je obzvlášť nespravodlivý voči chorým a starším osobám“ – vyjadril sa vtedajší minister dopravy Árpád Érseg a dodal „ dnešná zákonná úprava predstavuje precedens spočívajúci v tom, že zaväzuje určitú skupinu subjektov starať sa o veci patriace do vlastníctva iných osôb a to bezodkladne“.
Podľa nového zákona prijatého v roku 2018, teda o chodníky sú povinní starať sa ich vlastníci alebo správcovia miestnych komunikácií a tí aj zodpovedajú za škody, ktoré vzniknú v dôsledku znečisteného alebo zľadovatelého chodníka.Teda presne tak, ako sme to tvrdili po celé desaťročie.
Chodníky a patrili občanom len vtedy, keď ich bolo treba čistiť.
Inokedy, napr. keď si potrebovali zložiť pred domom stavebný materiál, prípadne inou formou krátkodobo využiť tento verejný priestor, obec od občanov požaduje poplatky za užívanie verejného priestranstva. Chrapúňstvo a arogancia voči občanom a zákonu? – jednoznačne áno. A to presne také slovenské. Jeden rozkazuje a iní otročia na jeho majetku zadarmo.
Toto sme verejne kritizovali dlhšie ako 12 rokov, komunikovali sme s vtedajším vedením mesta, úradníkmi a dali sme dokonca podnet na prokuratúru pre protiústavnosť tohto stavu.
Čítajte tu: http://archiv.seredonline.sk/odpratavanie-snehu-nutene-prace/index.html
Dlhodobo sme boli ignorovaní a dokonca posledný rok platnosti starého zákona Mesto Sereď pod vedením primátora Tomčányiho dokonca vyňalo Trnavskú ulicu z údržby a to napriek tomu, že ani podľa vtedy platného zákona občanom a vlastníkom priľahlým nehnuteľností zákon neukladal povinnosť chodníky čistiť napr. od snehu. V prípade Trnavskej ulice teda bola povinnosť vždy uložená vlastníkovi chodníka, teda mestu alebo ním poverenému správcovi.
Nová povinnosť uložená obciam v danom momente vyvolala odpor a otázky, kde na to majú zobrať peniaze a ako údržbu vlastného majetku majú zvládnuť bezodkladne. Zaujímavé, že túto otázku si tí istí predstavitelia obcí nekládli v čase, kedy bola povinnosť uložená občanom. Po desaťročia samosprávu nezaujímalo, kedy, ako a za aké peniaze majetok obcí očistia občania. A už vôbec ich nezaujímalo, či je spravodlivé a normálne, aby za neudržiavaný cudzí majetok niesol v prípade škôd zodpovednosť občan.
Mesto Sereď sa snažilo z niektorých povinností „vykrútiť“ za platnosti starého zákona, no mesto Galanta zašlo ďalej. Prakticky od platnosti nového zákona sa snaží zodpovednosti zbaviť mimoriadne svojským spôsobom. Jednoducho na začiatok a koniec chodníka v štvrti s rodinnými domami osadili tabuľky s textom „chodník sa počas zimnej údržby neudržiava“. Asi by bolo vhodné predstaviť občanom menovite toho intelektuála, ktorý text napísaný na tabuľke vymyslel. Chodník „sa“ nikdy sám seba ani neudržiaval, ani udržiavať nebude. Povinnosť ho udržiavať zákon určuje jeho vlastníkovi, alebo správcovi. Preto správny text, ktorý by napĺňal „ideu“ toho, kto tieto trápne a s najväčšou pravdepodobnosťou nezákonné tabuľky objednal a zaplatil, by mal byť asi takýto: „napriek tomu občania, že mestu platíte dane a zákon mu ukladá povinnosť o vlastný majetok sa postarať (ak je chodník v majetku obce), mesto si povinnosť neplní“.
Poznámka: Platí v prípade, že vlastníkom neudržiavaných chodníkov je mesto.
V každom prípade ale ide o verejné priestranstvo a bezpečnosť občanov, napr. detí idúcich do školy, či mamičiek tlačiacich kočík a tak správa týchto chodníkov a ich zimná údržba je nevyhnutná.
Čo je dôležitejšie pre samosprávu, ako bezpečnosť vlastných občanov?
Je pochopiteľné, že samosprávy sa netešia novým výdavkom a povinnosti. No zároveň si treba uvedomiť, že nemôže to byť občan, ktorý všetko a vždy zatiahne a to napriek tomu, že daňové odvodové zaťaženie na Slovensku patrí medzi najvyššie v celej Európskej únii. Samosprávy a štát musia hľadať rezervy v zjednodušení správy štátu a samotných samospráv v maximálnom znížení byrokracie a tým nákladov na množstvo úradníkov a všetkých tých, ktorí následne z pozície svojej funkcie vymýšľajú nové a nové tlačivá, aby dokázali svoju nevyhnutnosť. Ide o kruh, ktorého rozseknutie bude bolestivé, no ak nechceme v dohľadnej dobe zažiť krach štátu a teda základy jeho funkcií ako zdravotníctvo, bezpečnosť, vzdelávanie a iné, toto rozhodnutie bude musieť prijať niektorá z vlád, ktorá sa takto síce „popraví“, no zároveň zapíše do histórie z dlhodobého hľadiska pozitívne.
