Sereď / Z redakčnej pošty vyberáme:
„Každý deň chodím do roboty cez križovatku pri Hutníku. Chodníky rozdrbali a neni tam ani jedna doska, po ktorej by si človek nezničil aspoň topánky. Na stavbe nikto nerobí len samé kopy rozbitého asfaltu. Chodník chcem lebo ho je treba ale toto je dalšia cigánska robota. Organizovaná neschopákmi na radnici. Tomčány si slepý a nevidíš to? Upozornite prosim vas na to lebo je mi do plaču. Nechal by si rozbit dvor a potom nič nerobiť aj starosta? Prosim nechcem mat problémy a bojim sa po tom čo sa v meste deje, neuvadzajte moje meno“.
Tento, inak menom a priezviskom podpísaný príspevok sme v redakčnej pošte.
Stav chodníka nepochybne zdedeného z čias socializmu uprostred ktorého dlhodobo vyrastali záhony buriny si rekonštrukciu vyžadoval. Na základe cielenej a dlhodobej kritiky k nej aj došlo. Túto lokalitu sledujeme prakticky denne a skutočne pracovné aktivity na tejto verejnej stavbe sú počas posledných dní minimálne až žiadne. Netušíme dôvody, no pre ľudí denne chodiacich cez hlavnú seredskú križovatku do práce pešo je tento stav neakceptovateľný a pisateľ má pravdu aj v tom, že stavebník cez rozkopávku nezabezpečil ani len jej premostenie provizórnou lávkou a tak chodci sú odkázaní chodiť po štrku a de facto po stavbe. Táto totiž nie je ohradená.
Ťažko hovoriť aké podmienky na termíny a spôsob realizácie tej ktorej zákazky vykonávanej na verejnom priestranstve stanovuje alebo dohaduje investor, teda mesto Sereď. Že väčšina stavieb vyzerá, ako keby bola robená takpovediac „na kolene“ a firmami bez akýchkoľvek skúseností s kultúrou práce ako aj dodržiavaním bezpečnosti pri nej vidíme. Nedostatočné ohradenie stavenísk, prach vetrom rozfúkavaný po okolí, blato, zostatky stavebných materiálov a podobne.
Vo veci neprechodnosti prístupov ku križovatke riadenej svetelnou signalizáciou po obidvoch chodníkoch je faktom. Chodec idúci po chodníkoch na Cukrovarskej ulici bez zašpinenia sa jednoducho k semaforom nedostane.
Áno, je možné obídenie týchto dvoch chodníkov zadom okolo Vravy a následne cez súkromný pozemok na chodník smerujúci od Slovenskej sporiteľne. Ani tu ale nie je chodník a – ide o súkromný pozemok, prechod cez ktorý jeho vlastník len toleruje.
Je zvláštne, že Mesto Sereď nenaplánovalo rekonštrukcie tak, aby aspoň po jednom z chodníkov bol voľný a bezpečný prístup k svetelnej križovatke.
Na mieste sme sa na základe podnetu čitateľa boli pozrieť aj osobne. Konštatujeme, že čitateľ má pravdu. Cez rozkopávky a po blate chodia chodci a dokonca mamičky s problémami tadiaľ tlačia kočíky.
Kontaktovali sme pána Šiša z MsÚ, ako aj hovorkyňu Slahučkovú. Zlý a nevyhovujúci stav v danom momente potvrdili a pán Šišo nám už počas rozhovoru uskutočnenom včera popoludní oznámil, že realizačná firma práve dorobila ponad rozkopávku lávku, ktorá prístup aspoň po tomto chodníku k priechodu pre chodcov umožnila. Fotografie nám boli z MsÚ preposlané.
Dnes sme na mieste mohli konštatovať, že lávka je funkčná a veríme, že v budúcnosti bude osadená dovtedy, kedy sa stane chodník neprechodným a pre pohyb chodcov poťažne aj nebezpečným.